Hodnotenie energetickej hospodárnosti budov v Slovenskej republike

Energetická hospodárnosť budovy sa v Slovenskej republike hodnotí podľa zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov. Množstvo energie potrebnej na splnenie energetických potrieb pri normalizovanom užívaní budovy sa určuje výpočtom energetickej hospodárnosti budovy. Výpočet zohľadňuje charakteristiky stavebnej konštrukcie budovy, polohu a orientáciu budovy, vnútorné prostredie, energetické vybavenie, prirodzené vetranie, pasívny solárny systém a solárnu ochranu, klimatizačný systém, fyzický stav budovy a ostatné faktory.

Celkovú potrebu energie tvorí súčet potrieb energie pre jednotlivé miesta spotreby. Pri kategórii ”Rodinné domy” sa hodnotia dve miesta spotreby, a to potreba energie na vykurovanie a potreba energie na prípravu teplej vody.

Snímka

Globálnym ukazovateľom minimálnej energetickej hospodárnosti budovy je primárna energia. Primárna energia sa určí z množstva dodanej energie a energetického nosiča, upraveného konverzným faktorom primárnej energie. Konverzný faktor primárnej energie vyjadruje druh energetického nosiča (napr. zemný plyn fp = 1,36; elektrina fp = 2,764).
Dodaná energia zohľadňuje aj energiu z obnoviteľných zdrojov energie, tzn. že v prípade aplikácii obnoviteľných zdrojov energie do budovy, bude číselná hodnota dodanej energie vstupujúca do výpočtu primárnej energie menšia ako celková potreba energie.

Napríklad: Predstavte si dva rovnaké rodinné domy postavené vedľa seba s dodanou energiou 50 kWh/m²rok, jeden je s plynovým a druhý s elektrickým vykurovaním. Pri rodinnom dome s plynovým vykurovaním je primárna energia 50 × 1,36 = 68 kWh/m²rok (kategória A1 z hľadiska hodnotenia primárnej energie) a pri rodinnom dome s elektrickým vykurovaním je 50 × 2,764 = 138 kWh/m²rok (kategória B z hľadiska hodnotenia primárnej energie).